Keď jedno slovo zmení význam: Prečo záleží na rozdiele medzi zvieraťom a laboratórnym zvieraťom?

O presnosti vedeckej komunikácie, zodpovednosti médií a malých slovách s veľkým významom.

Niekedy stačí vynechať jediné slovo a význam celej správy sa zmení. Presne to sa môže stať, keď sa z pojmu „laboratórne zviera“ v novinovom titulku stane jednoducho „zviera“.

Na prvý pohľad ide o nepodstatný rozdiel. Veď laboratórne zviera je predsa tiež zviera. Z biologického hľadiska je to úplná pravda. Z pohľadu vedeckého výskumu, legislatívy, etiky a komunikácie s verejnosťou však tieto pojmy nevyjadrujú to isté.

A práve tu sa začína problém.

Laboratórne zviera nie je iný biologický druh. Laboratórne zviera nie je žiadna osobitná kategória živých organizmov. Myš žijúca vo voľnej prírode a laboratórna myš patria k rovnakému biologickému druhu. Obe sú schopné vnímať bolesť, stres a utrpenie. Rozdiel nespočíva v ich biologickej hodnote, ale v účele, podmienkach a pravidlách, za ktorých sú chované a používané.

Laboratórne zvieratá sú zvieratá chované, držané alebo používané na vedecké či vzdelávacie účely. Ich používanie v rámci Európskej únie podlieha špecifickej legislatíve, predovšetkým smernici 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedecké účely.

Tá stanovuje požiadavky na ich pôvod, chov, starostlivosť, používanie, odbornú spôsobilosť personálu aj schvaľovanie výskumných projektov. Základom je princíp 3R – Replacement, Reduction and Refinement, teda nahrádzanie pokusov na zvieratách, znižovanie ich počtu a zlepšovanie postupov s cieľom minimalizovať utrpenie.

To neznamená, že laboratórne zvieratá netrpia alebo že každý experiment je automaticky eticky ospravedlniteľný. Znamená to, že ide o osobitne regulovanú oblasť, v ktorej musí byť používanie zvierat vedecky zdôvodnené a podrobené príslušnému posúdeniu.

Prečo na jednom slove záleží?

Predstavme si titulok: „Vedci chcú nahradiť zvieratá novými technológiami.“

Čitateľ, ktorý sa nezaoberá vedeckým výskumom, môže nadobudnúť dojem, že vedci diskutujú o nahrádzaní zvierat ako takých.

Pritom skutočným predmetom správy môže byť vývoj nových metód umožňujúcich nahradiť používanie laboratórnych zvierat v konkrétnych experimentálnych postupoch.

To sú dve veľmi odlišné informácie.

Vynechaním slova „laboratórne“ sa z presne vymedzeného vedeckého problému stáva oveľa širšie, emocionálne zafarbené posolstvo.

A práve titulok je často jedinou časťou článku, ktorú si človek prečíta.

Samozrejme, nie každé použitie všeobecného slova „zvieratá“ je nesprávne. Záleží na kontexte. Ak však jeho vynechanie mení rozsah alebo význam informácie, potom nejde len o štylistickú úpravu.

Vedci a novinári majú spoločnú zodpovednosť

Ako vedkyňa, ktorá sa dlhodobo venuje toxikológii, vývoju alternatívnych metód a ich zavádzaniu do regulačnej praxe, považujem komunikáciu s verejnosťou za neoddeliteľnú súčasť vedeckej práce.

Viem, že vedecká terminológia býva komplikovaná. Rozumiem aj tomu, že novinár potrebuje informáciu zjednodušiť, aby bola zrozumiteľná širokému publiku.

Zjednodušovanie však nesmie viesť k zmene významu.

Vedci nesú zodpovednosť za to, aby dokázali vysvetliť svoju prácu zrozumiteľne, bez zbytočného odborného žargónu. Novinári zasa nesú zodpovednosť za to, aby pri sprostredkovaní informácií zachovali ich odbornú presnosť.

Nie je potrebné, aby každý novinár ovládal toxikológiu, molekulárnu biológiu či experimentálnu medicínu. Je však dôležité, aby rozpoznal, kedy môže zdanlivo drobná terminologická zmena ovplyvniť interpretáciu celej správy. Najmä pri témach, ktoré vyvolávajú silné spoločenské emócie.

Presnosť nie je obhajobou pokusov na zvieratách

Tu považujem za dôležité zdôrazniť ešte jednu vec.

Upozorňovať na rozdiel medzi zvieraťom a laboratórnym zvieraťom neznamená zľahčovať etické otázky spojené s experimentálnym používaním zvierat.

Práve naopak.

Ak chceme viesť zmysluplnú spoločenskú diskusiu o budúcnosti výskumu bez laboratórnych zvierat, o moderných metódach založených na ľudských bunkách, tkanivových modeloch či výpočtových technológiách, musíme najskôr presne pomenovať, o čom diskutujeme.

Pokrok v oblasti New Approach Methodologies (NAMs) prináša nové možnosti, ako v mnohých oblastiach znižovať závislosť výskumu a testovania od používania laboratórnych zvierat. Nie všetky tieto metódy však dokážu už dnes nahradiť všetky experimentálne postupy.

Aj preto potrebujeme diskusiu založenú na vedeckých dôkazoch, nie na zjednodušených predstavách.

Na záver

Slová formujú naše chápanie sveta. Vo vedeckej komunikácii to platí dvojnásobne.

Jedno vynechané slovo nemusí byť prejavom zlého úmyslu. Môže byť výsledkom redakčného skrátenia, snahy o atraktívnejší titulok alebo jednoducho nepochopenia odbornej terminológie.

Jeho dôsledky však môžu byť oveľa väčšie, než si autor uvedomuje.

Pretože presnosť vo vedeckej komunikácii nie je slovíčkarenie. Je to prejav rešpektu voči vede, novinárskej profesii a predovšetkým voči verejnosti, ktorá má právo na správne a úplné informácie.

A niekedy na to skutočne stačí jediné slovo.